mainská mývalí kočka
Pochádza zo Severnej Ameriky. Bola chovaná jako mačka pracovná – na lov myší a potkanov.
Pravdepodobne bola vyšľachtená z amerických mačiek z oblasti Nového Anglicka a Maine s dlhosrstými mačkami z Európy, ktoré privážali námorníci. V roku 1861 bola zaregistrovaná ako samostatné plemeno.
Po tom, čo toto plemeno získalo na výstave v New Yorku titul Best in Show o mačky vzrástol záujem, ale v roku 1911 o nich začali kolovať povery a skoro vyhynuli. V roku 1973 americký mačací zväz uznal toto plemeno.
Je to robustná mačka s hranatými obrysmi s hmotnosťou až 16kg.
Názov plemena vznikol na základe podobnosti dlhého chvosta, ktorý pripomína mývalí. Hlava je stredne veľká, brada pevná. Oči majú jasné a veľké, mierne oválne, vzdialenejšie od seba. Ich farba nemusí ladiť so srsťou. Uši sú u koreňa široké, mierne sa zbiehajú do špičky a žiadúce sú rysovité štetinky. Srsť majú polodlhú, výrazným znakom je golier (límec) okolo krku s dlhšou a inak zafarbenou srsťou. Vo farbe sú povolené poznateľné textúry a farby. Končantiny sú stredne dlhé a silné. Medzi prstami sú žiadané chumáčiky chlpov.
Mačky môžu i s chvostom dosahovať i 1m. Dospievajú až v 3 rokoch.
Majú veľmi priateľskú povahu, sú hravé aj vo vyššom veku.
Aj keď dorastajú do značnej veľkosti, ich hlasové prejavy sú mierne. Nechávajú sa rady hladiť, ale ak majú chuť na nežnosti, prídu samé. Vychádzajú s deťmi aj psami. Majú rady výbeh, preto je vhodné zaistiť im záhradnú voliéru, ale nerady zostávajú samotné.
Variety srsti
Povolené sú všetky farby okrem
- pointovej kresby,
- čokoládovej,
- škoricovej,
- lila a plavej.
text: Zuzana Širicová
Mainská mývalí silná, klidná a nádherná na pohled i na dotek.
Vzdálená historie tohoto plemene je takřka neznámá.
Jejich předky byly pravděpodobně Britské kočky dovezené prvními osadníky a dlouhosrsté, nebo Skandidávské kočky z lodí kotvících v přístavech státu MAINE. Drsné zimy typické pro Novou Anglii podpořily růst husté srsti a velikost dostačující pro lov zajíců. 
Černobílý kocour Captain Jens z Horse Marines byl prvním z Mainských koček , jež se v roce 1861 objevily na výstavách v Bostonu a New Yorku a právě on položil základy popularity plemene. Na počátku 20. století zatlačila Mainské kočky do pozadí bohatě osrstěná Peršanka. Plemeno přežilo díky farmářům, kteří oceňovali jeho lovecké schopnosti. Zájem o ně vzrostl až v 50.letech 20. století a v roce 2000 se staly Mainské kočky nejoblíbenějším plemenem CFA.
text: A + V Koneční grandestar.estranky.cz
