kočky
Původ a Historie:
Kočka domácí - Felis silvestris f. catus - vznikla domestikáciou mačky divokej
(Felis silvestris). Patrí do podčeľade malé mačky. Zo všetkých šeliem sú zástupcovia čeľade Felidae (Kočkovití) najdokonalejší lovci živej koristi vďaka mimoriadne vyvinutému zraku a sluchu.Na rozdiel od psovitých sú striktný mäsožravci. Sú prstochodci, majú zatiahnuteľné drápy a nechávajú otisk 4 prstov.
mačka divoká- je lesná šelma Eurasie a Afriky. Na rozdiel od mačky domácej má válcovitý huňatý chvost s 3-4 čiernymi prstencami a nezúženými chvostom, ktorý je na konci uťatý.
malé mačky- majú úplne zkostnatenú jazylku a hrtan je málo pohyblivý, čo im umožňuje priasť, ale nedokážu vydávať hrdelný rev. Na rozdiel od veľkých mačiek majú väčšie rhinarium ( neosrstená plocha okolo nozdier).
Domestikace:
Predkom mačky domácej je zrejme africký poddruh mačky divokej – mačka plavá (Felis silvestris lybrica). Ku zdomácneniu došlo v Egypte (pred 4 -6 tis. rokmi).Starí Egypťania ju uctievali ako božstvo a verili, že ich ochráni pred zlom a jej prítomnosť v dome znamenala požehnanie. S človekom začali žiť dobrovoľne. K obydliam ich priťahovalo množstvo hlodavcov, ktoré v tom období osídľovalo ľudské príbytky v úrodnom údolí Nílu. Na lodiach Féničanov sa mačka domáca rozšírila po celom pobreží severnej Afriky.V 5. storočí n.l. sa objavila v južnej Európe, neskôr v Ázii. Do strednej Európy sa dostala až začiatkom stredoveku a na záver do Ameriky koncom 16. storočia s prvými európskymi osadníkmi. V Európe sa však pohľad na mačku dosť zmenil. Bolo to spojené so vznikom stredovekej inkvizície, ktorá vyhlásila mačku za spojenca čarodejníc a diabla. Nástupom novoveku sa prístup k mačke obrátil a v baroku sa stala ozdobou salónov.Postupne sa začalo so šľachtením a systematický chov v Európe začal približne pred 150 rokmi. V roku 1871 sa v Londýne v Crystal Palace konala prvá výstava. Bolo založených niekoľko spolkov a klubov, ale v súčasnosti je hlavnou európskou organizáciou FIFe ( Medzinárodná felinologická federácia, Federation Internationale Féline)
Fyziologie
Veľkosť
V kohútiku je mačka vysoká približne 30 cm.
Dĺžka tela aj s chvostom je okolo 80 cm.
Hmotnosť mačky je 2,5 – 4,5 kg
kocúra je 3,5 – 7 kg
Priemerný vek
U mačky divokej sa priemerný vek pohybuje v rozmedzí 3 – 5 rokov.
Doma chované mačky sa dožívajú až 15 rokov.
Na dĺžke života sa podieľa mnoho faktorov – zdravie, výživa, kastrácia, chov,...mačky, ktoré sa často túlajú, sa vystavujú nebezpečiu úrazu a prenosu chorôb.
Tělesný typ
Existujú 2 typy : 1. zavalitý
2. štíhly alebo orientálny
Zavalitý typ predstavuje britská krátkosrstá a perská mačka. Majú kompaktné, pevné telo s hlbokým hrudníkom, široké ramená a zadnú časť tela, krátke nohy, chvost a krátku, guľatú hlavu.
Príkladom štíhleho ( orientálneho ) typu je siamská mačka. Telo je pružné, hlava úzka a klínovitá, nohy dlhé. Celkovo pôsobí dojmom útlosti a ľahkosti.
Medzi týmito dvoma telesnými typmi existuje mnoho prechodných, kam spadá väčšina čistokrvných mačiek.
Názory, že zavalitý typ pochádza z mačky divokej a štíhly ( orientálny ) typ z mačky plavej. Sú však len dohad.
Chov
Péče o srsť
Čistotnosť mačiek je jedna z ich najpriťažlivejších vlastností. Pritom to nemajú vrodené, ale ako mačiatka sa tomu učia od svojej matky. Sú 3 dôvody, prečo by mačku mal pravidelne česať aj majiteľ. Po prvé sa tak podieľa na vytvorení spoločenskej väzby a pre mačku je to aj príjemná skúsenosť. Po druhé česaním zbavíme mačku chlpov, ktoré by inak skončili v jej žalúdku a po tretie tak kontrolujeme stav srsti. Česanie je dôležité na jar a začiatkom leta, kedy väčšina mačiek plzne. Vhodný je detská kefa s prírodnými dlhými štetinami a kovový hrebeň s jemnými zubami.
Zajímavosti
Creme Puff je zapísaná v Guinessovej knihe rekordov ako najstršia mačka. Narodila sa v r.1967 a v r. 2005 bola stále nažive.
Najčastejšie chované plemená v ČR sú perské mačky a britská mačka.
Zuzana Širicová
Zdravotní problémy
Paraziti
Rozlišujeme 2 druhy parazitov : vonkajšie a vnútorné
Vonkajšie ( zevní ) parazity
Blcha / Blecha
Je najčastejší vonkajší parazit mačiek. V súčasnosti je najrozšírenejšia blcha mačacia Ctenocephalides felis. Napadá aj psy a prípadne i človeka alebo hydinu ( drůbež ). Na rozdiel od iných druhov svojho hostiteľa neopúšťa, saje jeho krv a rozmnožuje sa. Jej vývoj trvá za optimálnych podmienok 11 dní. Pre mačky je blcha nepríjemná, pretože spôsobuje svrbenie (svědení) a tiež ich môže nakaziť pásomnicou (tasemnicou), pre ktorú je blcha medzihostiteľom. Zablšené mačiatka trpia anémiou. Prvou známkou zamorenia blchami je úmorné škrabanie na hlave a okolo dolnej časti chrbtice (páteře). Blchy sa objavujú najčastejšie na jar, kedy sa prebudia zo zimného spánku. V srsti objavíme malé čierne hrudky podobné mletému pepru. Ide vlastne o kúsky zaschnutej krvi, ktorou sa blchy živia.
Existujú rôzne preparáty – púdre, obojky napustené účinnou látkou, spot-ony a regulátory rastu hmyzu, ktoré zabránia dokončeniu ich vývoja. Je dôležité asanovať aj pelech a celý priestor, kde sa mačka zdržuje, aby sme sa zbavili nakladených vajíčok.
Roztoče / Roztoči
Sú dva základné druhy roztočov - buď napadajú kožuch alebo žijú v ušiach. Keďže sú nepatrnej veľkosti, odhalíme ich, až keď spôsobia nejaké viditeľné škody. Na srsti pozorujeme vypadávanie chlpov, vznikajú lysiny a koža má chrastovitý (strupovitý) charakter. Často sa nazýva „prašivina“. V uchu sa zase tvoria voskové, hnedé nánosy, ktoré sú znakom prítomnosti roztočov.
Ušný svrab spôsobuje Otodectes cynotis, ktorý napadá vonkajší (zevní) zvukovod. Prejavuje sa svrbením (svědením), neskôr sa objavuje nadmerné množstvo ušného mazu, ktorý je tmavo hnedý a nepríjemne zapácha. Chrasty (strupy) a maz obsahujú živé roztoče, ale na človeka sa neprenášajú. Pri neliečení môže dôjsť až k prederaveniu bubienku a rozšíreniu infekcie do stredného a vnútorného ucha.
Väčšinou ním trpia divoko žijúce mačky a zanedbané mačiatka. U domácej mačky je ušný svrab príčinou 70% zápalov (zánětov) zvukovodu.
Kožnú formu svrabu spôsobuje Notoedres cati. Prvým miestom lokalizácie sú ušné laloky (boltce) a odtiaľ sa šíri na celú hlavu, krk i končatiny. Postihnutý jedinec sa intenzívne škriabe, dochádza k tvorbe silných chrást (strupů) s prímesou krvi a srsť postupne vypadáva. Typická je tvorba pustúl (puchýřků) s nadmernou produkciou šupín. Koža postupne hrubne (zesílí) a vznikajú na nej záhyby, hlavne v oblasti očí. Očné viečka sa zlepujú, zviera stráca orientáciu, je apatické, nepríjma potravu, chudne (hubne). Mačiatka sa po narodení infikujú od matky. U voľne žijúcich mačiek sa s týmto ochorením stretávame v predjarnom období. Neliečený svrab môže končiť smrteľne. U človeka je infekcia krátkodobá, hojí sa spontánne za 2-3 týždne.
Kliešte / Klíšťata
Častejšie ich nájdeme u mačiek, ktoré sa pohybujú vonku alebo sú chované vonku. Rovnako ako blchy aj kliešte sajú krv. Sú nebezpečný tým, že prenášajú pôvodcov mnohých ochorení napr. lymskú borreliózu. Pri odstraňovaní je dobré používať rukavice a pinzetu a po vytiahnutí kliešťa ranu vydezinfikovať. Dôležité je, aby hlavička neostala v koži lebo môže spôsobiť zápal (zánět) a následne vznikne absces (dutina vyplnená hnisom).
Vnútorné patazity
Škrkavky - Toxokaróza
Žijú v čreve (střevě) a živia sa čiastočne natráveným jedlom, takže mačke uberajú potrebné živiny. Postupne sa zhorší jej stav, srsť bude matná, môže sa jej zväčšiť brucho. U mačiatok sa môže objaviť hnačka ( průjem), zápcha ( zácpa ) a anémia, čo má ďaleko dramatickejšie následky. Vajíčka sa šíria do prostredia výkalmi. K nákaze dochádza najčastejšie kontaktom s trusom chorej mačky alebo kontaktom s myšami, potkanmi, hmyzom. Preto treba mačky, ktoré chodia von pravidelne odčervovať. A je vhodné urobiť rozbor stolice na parazity.
Pásomnica / Tasemnice
Jej prítomnosť prezradia zrelé články s vajíčkami v okolí análneho otvoru. Vyzerajú jako špirálovité zrnká ryže. Medzihostiteľom je blcha, ktorá požiera vajíčka. Blchu zožerie mačka, vajíčka sa v jej čreve (střevě ) uvoľnia, čím začína nový cyklus. Preto je odblšenie dôležité.
Toxoplazmóza
Ide o ochorenie spôsobené prvokom Toxoplasma gondii. Je to zoonóza, tzn., že choroba je prenosná na človeka a môže sa ňou vlastne nakaziť ktorýkoľvek cicavec (savec). Toxoplazmóza väčšinou prebieha u mačiek bez príznakov, ale niekedy pozorujeme teplotu, výtok z nosa a očí, dušnosť, hnačky (průjmy), rýchlejšiu unaviteľnosť. Pri zasiahnutí nervovej sústavy sa objaví porucha koordinácie pohybov a obrna.
Mačky vylučujú štádiá vývoja toxoplazmy svojím trusom. Ak sa u mačky zistia, ošetrí sa, aj keď nemá žiadne príznaky. K rýchlemu zastaveniu vylučovania sa používa toltrazuril (Bycox) minimálne 4 dni. Potom sa robí kontrolné vyšetrenie trusu a ak treba liečba sa predĺži. Mačky chované len v byte a kŕmené komerčne vyrábanými krmivami majú minimálnu možnosť nakaziť sa. Trus stačí vyšetrovať preventívne 2x ročne. Jedinci s voľným pohybom po vonku sa ľahko nakazia lovom hlodavcov. Najväčšie riziko je u mačiatok. Mačky by nemali byť kŕmené surovým mäsom (syrovým masem), pretože môže obsahovať toxoplazmové cysty. Je nutné ho uvariť alebo hlboko zmraziť na -20 ˚C na najmenej 3 dni.
Toxoplazmy sú nebezpečné hlavne pre tehotné ženy, pretože môžu spôsobiť potrat alebo poškodiť mozog plodu. U starších detí a dospelých sa vyskytuje očná forma. K nakazeniu človeka dochádza aj zjedením nedostatočne opracovaného mäsa.
Dirofilarióza
Existuje podkožná a srdečná forma. Patrí medzi zoonózy, tzn. chroby prenosné i na človeka. Medzihostiteľom je komár, v ktorom prekonajú časť svojho vývoja.
Dirofilaria immitis spôsobuje srdcovú červivosť. Dospelé hlístice sa nachádzajú v pravej komore a pľúcnych cievach a malé larvy môžu v krvnom obehu vyvolať tromboembolie. Podkožná červivosť je zapríčinená hlísticou D.repens. Larvy v krvnom obehu tiež spôsobujú tromboembolie.
Giardia intestinalis
Parazit tenkého čreva (střeva) cicavcov (savců). Pomocou adhezívneho (prísavného) disku sa zachytí na povrchu čreva (střeva). Spôsobí skrátenie klkov a dochádza k malabsorpci, hlavne tukov a v nich rozpustných vitamínov. U chorých jedincov pozorujeme chudnutie (hubnutí), hnačku (průjem), kožné prejavy ako začervenanie (kopřivka). Výraznejšie príznaky nachádzame u mladých zvierat, u starších mačiek infekcia prebieha latentne – skryto. Infekcia sa prenáša fekálne- orálnym spôsobom. Prostredie je kontaminované cystami, ktoré sú veľmi odolné, prežívajú vo vode a pôde niekoľko týždňov a nezničia ich ani bežné dezinfekčné prostriedky.
Izosporóza - kokcidióza
U mačiek parazituje Isospora felis a Isospora rivolta. Lokalizujú sa v tenkom čreve (střevě). Paratenickým hostiteľom sú myšovití hlodavci, ich zožraním sa nakazia mačky. Je to ochorenie hlavne mláďat do 3-4 mesiacov. Izospory v čreve ničia epitel, zviera má vodnatú hnačku (průjem) s prímesou krvi, čo má za následok celkovú dehydratáciu a anémiu. Je popísaná tiež strata hmotnosti, bolesť v oblasti brucha, problémy s dýchaním a nervové príznaky.
Echinokokóza
Echinococcus multilocularis je pásomnica (tasemnice) parazitujúca i v čreve (střevě) mačiek. Medzihostiteľom sú hlodavce, hmyzožravce, tiež človek – nakazí sa napríklad při zbieraní a konzumovaní lesných plodov, ktoré sú znečistené výkalmi líšok, kontaktom s nakazenými zvieratami. Z prijatého vajíčka sa vyvinie larva. Tá putuje organizmom a najčastejšie sa usadí v mozgu a pečeni (játrech). Vytvára laločnaté cysty a bez liečby toto ochorenie končí smrťou.
Klinické príznaky sú u mačiek nevýrazné, pozorujeme chudnutie (hubnutí), „sánkovanie“, nekvalitnú srsť.Dôležité je zamedziť požieranie hlodavcov.
U antiparazitárnych prípravkov je treba rozlišovať, či sú určené pre psov alebo pre mačky !!!
Prípravky pre psov obsahujú látky toxické pre mačky, vedú k poškodeniu zdravia až k úhynu. Mačky sú obecne citlivejšie na rôzne prípravky, hlavne tie, ktoré slúžia na povrchové ošetrenie. Hrozí u nich, že pri čistení srsti miesto aplikácie olížu, látka sa im dostane do tela a kedže u mačiek je znížený detoxikačný mechanizmus, dôjde k otrave. Pre mačky sú nebezpečné prípravky obsahujúce permethrinum a pyriproxifen (bežne používané u psov).Pred aplikáciou je vhodné prečítať si príbalový leták. U mačiek je bezpečnejšie používať antiparazitárne obojky.
Medzi ďalšie látky výrazne toxickejšie pre mačky patria:
- liečivá obsahujúce kyselinu acetylsalicylovú : Aspirin, Anopyrin, Acylpyrin
- paracetamol : Ataralgin, Panadol, Paralen
- lieky na vonkajšie použitie obsahujúce kamenouhoľný decht, ichthamol
- niektoré antibiotiká : chloramfenikol
- dezinfekčné preparáty s fenolmi pre mačky nepoužívame
VIROVÉ INFEKCE
Besnota / Vzteklina
Je akútna virová choroba centrálne nervovej sústavy (CNS) teplokrvných živočíchov prenosná i na človeka. Medzi hlavné prejavy radíme zmeny chovania, parézu a paralýzu. Končí smrťou.
Najčastejšie dochádza k prenosu kontamináciou rany slinami chorého zvieraťa. Vírus sa však do tela môže dostať i neporušenou sliznicou cez tráviaci a dýchací trakt. Hmyz ani iný prenášači sa na nakazení nepodieľajú. Pri pohryzení sa vírus dostáva do svalu, kde sa množí. Odtiaľ sa cez nervosvalové zakončenia dostáva do nervových vláken a postupuje až do miechy a mozgu. Z CNS sa šíri po nervoch do orgánov a tkání, ktoré sú schopné ho vylúčiť a umožnia prenos vírusu. Hlavným zdrojom je slinná žľaza.
Priebeh choroby sa rozdeľuje na 3 štádiá :
V počiatočnom ( prodromálnom) štádiu sú u mačiek pozorované – anorexia, letargia, „neprítomný pohľad“, objavuje sa zvýšená frekvencia hlasových prejavov. Mačka kolísavým vysokým tónom chrapľavo mňauká.
V excitačnom štádiu sa pridáva svalová triaška spojená s poruchou pohybu, labilnou chôdzou. Sledujeme i nadmerné slinenie, rozšírené zorničky, zvýšenú telesnú teplotu a časté agresívne útoky na predmety v blízkosti.
V konečnom paralytickom štádiu nastúpi úplná paralýza, kóma, smrť.
U mačiek sa častejšie vyskytuje tzv. zúrivá forma s dominujúcou agresivitou. Jedinec aktívne napadá ľudí v okolí, spôsobí im rany pohryzením, poškrabaním.
Inkubačná doba u mačiek trvá približne 4-6 týždňov.
Astrovirová infekcia
Choroba prejavujúca sa ľahkou nešpecifickou hnačkou (průjmem).
Pôvodcom je Astrovirus, ktorý sa prenáša fekálne-orálnou cestou kontaminovanou potravou alebo predmetmi. Poškodzuje sliznicu čreva (střeva) a vedie k hnačke (průjmu). Ochorenie je pozorované v chovoch s vyššou koncentráciou zvierat a častejšie u mláďat. U nich bola pozorovaná zelená, vodnatá hnačka (vodnatý průjem), dehydratácia, nechutenstvo a zlý výživný stav.
Infekčná panleukopénia
Virová infekcia najmladších vekových kategórií zvierat so 100% morbiditou. Pôvodcom je Parvovirus a u neimunizovaných mačiatok dôjde po kontakte ku klinickým prejavom ochorenia. Do organizmu preniká s vodou alebo potravou alebo môže byť vdýchnutý. Vírus sa pomnožuje v črevných (střevních) epiteliálnych bunkách, kostnej dreni, slezine.
Prenatálna forma sa vyznačuje náhlym úhynom mláďat bez predchádzajúcich prejavov choroby.
Perinatálna forma postihuje mačiatka nakazené ešte v maternici (děloze) alebo pri pôrode. Na začiatku 3.týždňa veku, kedy sa už mačiatka samé pohybujú, majú plne rozviné klinické príznaky. Poškodenie nervovej tkáne sa prejaví napríklad triaškou, ataxiou. Takto postihnuté mačky sa aj tak môžu dožiť vysokého veku.
Od 6. týždňa veku a u starších sa objavuje typická forma. Príznaky sú letargia, opakované zvracanie potravy i so žaludočnými šťavami a prímesou žlče, horúčka, úporná hnačka (průjem), ktorý znečisťuje okolie konečníku. Má charakter sivoružovej kaše až úplne krvavej a silno páchnucej tekutiny. Jedinec je dehydratovaný, má anemickú spojivku a sliznice, hrubú a matnú srsť, bolestivosť brušnej dutiny. Po prekonaní akútnej formy sú pacienti nebezpeční pre vnímavé zvieratá, hlavne pre mačiatka.
Infekčná peritonitída (FIP)
V sučasnosti najzávažnejšie ochorenie mladších vekových kategórií. Imunita jedinca je rozhodujúca, ale väčšinou má choroba letálny priebeh.
K nakazeniu dochádza priamym kontaktom s chorým zvieraťom, u ktorého nemusia byť pozorované príznaky. Mačky môžu byť skrytým zdrojom infekcie niekoľko mesiacov až roky. Do organizmu preniká dýchacími cestami a ústnou dutinou.
Dôležité v organizme sú makrofágy. Napadnuté bunky sa podieľajú na rozvoji infekcie. Pri akútnom priebehu sú tieto makrofágy postupne odstraňované z krvného obehu. Ďalej sa podieľajú na vzniku vaskulitíd.
FIP sa vyskytuje u mačiek do 2. roku, predovšetkým u mačiatok dosiahnutím prvého roku života. Infikovanie ešte v maternici (děloze) vedie k potratu alebo pôrodu životaneschopných a mŕtvych mačiatok.
Pri efúznej forme pozorujeme nechutenstvo, zvýšenú teplotu a vyskytuje sa i nebolestivá abdominálna distenzia. Liečba ATB nezaberá.
Pri pleurálnej forme môžno pozorovať dušnosť, dýchanie s otvorenou tlamou. Dýchanie sa zhorší při položení zvieraťa na bok.
Při neefúznej forme jedinec vykazuje parézy, ataxie, kývanie hlavou do strán.
Liečba má význam len u zvierat v relatívne dobrej kondícii, zo záujmom o potravu, bez nervových porúch, bez výraznejšej anémie a FeLV/FIP negatívnych.
Vhodným opatrením proti šíreniu je včasný odstav mláďat od matky okolo 4. týždňa ich života a úplnýmoddelením od ostatných vrhov. Mačky môžu byť skrytým šíriteľom niekoľko mesiacov až rokov a choroba sa objavuje i v chovoch predtým prostých od FIP. Účinným opatrením je vakcinácia.
Virové infekcie horných ciest dýchacích
Klasický pôvodcovia viróz horných dýchacích ciest sú DNA vírus infekčnej rinotracheitídy (FRV) a RNA vírus kalicivirózy mačiek (FCV).
Pravidelne sa vyskytujú v hromadných chovoch so zlými hygienickými podmienkami. Mortalita infekčnej rinotracheitídy a kalicivirózy je najvyššia u mladších vekových kategórií.
Priebeh infekcie závisí od imunitného stavu jedinca. Vstupnou bránou sú nozdry a k nakazeniu dochádza priamym kontaktom s chorým zvieraťom. Až 80% mačiek sa po prekonaní akútneho stavu stane chronickým nosičom. FRV sa vylučuje prerušovane, je to podmienené oslabením imunity zvieraťa napríklad stresom, úrazom. FCV je naopak vylučované kontinuálne sekrétmi orofaryngu, v obmedzenej miere sa nachádza i v truse a moči. Za zdroj môžeme považovať i kontaminovaný substrát a chovateľské pomôcky.
Novonarodené mláďatá, ktorým chýba účinná termoregulácia, podliehajú klasickej virémii, ku ktorej sa pridajú ešte bakteriálne infekcie. U starších mačiek pri infekcii FRV pozorujeme fŕkanie, trepanie hlavou, snažia sa zbaviť hlienu otieraním hlavy o okolité predmety. Nozdry sú zapchané chrastami ( krustami) zaschýnajúceho výtoku a koža okolo očí krváca.
Pri infekcii kalicivírusom medzi prvé príznaky radíme apatiu a nechutenstvo. Postupne dochádza k zvýšeniu teploty, ťažšiemu dýchaniu- dýchanie s otvorenou tlamou. V ústnej dutine a nozdrách vznikajú pľuzgiere (puchýřky), ktoré praskajú a s tlamy vytekajú sliny zafarbené krvou. Bolestivé sú prsty a vankúšiky (polštářky) chodidiel, tiež kĺby a svaly. Zviera sa nechce hýbať a agresívne reaguje kvôli bolestivosti na dotyk. Dôslednou dezinfekciou, obmedzením veľkého počtu mačiek na jednom mieste, dodržiavaním karantény a pravidelným očkovaním sa dá predísť alebo znížiť pravdepodobnosť šírenia infekcie.
Komplex virovej leukémie (FeLV)
Infekcia patrí medzi najzávažnejšie virózy u mačiek. Rizikovou skupinou sú mačky v útulkoch a mačiatka v početkých chovoch s prekázaným výskytom. Pôvodcom je Retrovirus. Existujú 3 varianty vírusu : FeLV–A vyskytuje sa cca u polovice infikovaných mačiek a je veľmi nebezpečný, FeLV-B je vždy prekázaný s FeLV-A (necelá polovica jedincov) a sám je málo infekčný, FeLV-C postihuje asi 1% nakazených mačiek, sám je málo infekčný, je prekázaný spolu s FeLV-A. Zdrojom infekcie sú sliny alebo potrava nakazená močou alebo trusom mačky v štádiu pretrvávajúcej virémie. Ide o oronazálny typ infekcie. Veľmi pravdepodobný je ale aj prenos pohlavným stykom.
Pri nakazení novonarodených mačiatok kmeňom FeLV-A umiera väčšina pred dosiahnutím 2 mesiacov. U mláďat do 8 týždňov má choroba veľmi rýchly priebeh. Pri infekcii vo veku nad 6 mesiacov možno úhyn očakávať v 1-1,5 roku. Ale u mačiatok vo veku nad 4 mesiace sa virémia rozvinie len zriedka.
Choroba sa objavuje v chovoch s vyššou koncentráciou mačiek a izolovaný jedinci majú nádej na udržanie prijateľného stavu, ale sú zdrojom infekcie.
V perzistentnom štádiu pozorujeme anorexiu, depresiu, anémiu, mladé zvieratá podliehajú infekciám a hynú.
Forma A sa vyznačuje dlhodobým priebehom asymptomatického štádia.
Forma B je charakteristická neopláziami, hlavne lymfomami.
U formy C sledujeme erytroidnú apláziu, atrofiu tymu, depléciu lymfatickej tkáne v priebehu dvoch mesiacov.
Účinná terapia zatiaľ neexistuje.
Virová imunodeficiencia
Ochorenie spôsobené Lentivírusom, vyvoláva syndróm získanej imunodeficiencie s dlhou latentnou periódou. Rizikovou skupinou sú nekastrovaný kocúri starší než 6 rokov.
Vírus je prítomný v krvi, séru, palzme, mozgomiešnom moku a v slinách. Pre prenos medzi mačkami je dôležitý tesný kontakt lebo vírus je vo vonkajšom prostredí málo odolný. V priebehu infekcie rozlišujeme : štádium akútne – trvá 4-16týždňov a prejavuje sa anémiou, gingivitídou, konjuktivitídou, objavuje sa horúčka, hnačka (průjem). Mortalita v tomto štádiu je nízka a k úmrtí dochádza kvôli ťažkým septickým stavom. Ďalšie je štádium asymptomatického nosičstva vírusu, ktoré môže trvať i roky. Štádium perzistentnej generalizovanej lymfadenopatie sa podobá fázi u ľudí s HIV. Majitelia si u mačiek všimnú nechutenstvo a stratu hmotnosti. V štádiu komplexu zdravotných komplikácií, aké sú u AIDS, sa manifestujú chronické sekundárne infekcie. Sú postihnuté horné a dolné dýchacie cesty, ústna dutina, oči, krv, močové cesty. Terminálne štádium netrvá dlhšie než 6-12 mesiacov. Poškodenie mozgovej kôry sa prejaví psychózami, zášklbmi (záškubmi) lícnych svalov a jazyka. Častý je nystagmus (mimovoľný, rýchly pohyb očí ), ataxia ( porucha pohybu a koordinácie pohybu) a triaška. Je postihnutá i koža – parazitmi, baktériami, mykózami. Liečba je zameraná na zvládnutie oportunných infekcií a zlepšenie zdravotného stavu. Účinok závisí od miery poškodenia imunitného systému. Ak je ochorenie podchytené na začiatku, možno očakávať, že jedinec bude žiť ešte niekoľko rokov. V terminálnom štádiu je prognóza 6 mesiacov.
Hantavirové infekcie
Vzácne virové ochorenie, pôvodcom sú viry rodu Hantavirus vyskytujúce sa v Európe, Ázii, Severnej Amerike. Tieto viry sú viazené na hlodavce, ktoré sú len rezervoármi a svojimi exkrétami vylučujú virové častice do prostredia. Vstupnou bránou infekcie sú nozdry a ústna dutina alebo poranená koža mačiek. U nakazených jedincov pozorujeme dýchacie problémy, malátnosť, zvýšenú teplotu. Terapia je dlhodobá a ide o liečbu symptómov. Prevencia spočíva v chovateľských opatreniach, ktoré zabraňujú kontaktu mačiek s hlodavcami a ich exkrétmi.
Influenza
Je infekcia dýchacieho traktu mäsožravcov (masožravců) a je prirovnávaná k chrípke. Pôvodca patrí do čeľade Orthomyxoviridae a v rámci rodu sa rozlišujú 3 typy- influenza A, B a C pričom typ A najčastejšie postihuje mačky a psy. Vírus sa šíri kvapôčkovou
(kapénkovou) infekciou a kontaktom. Keďže ochorenie nie je tak rozšírené, symptómy nie sú tiež dostatočne preštudované. Ale veľmi častá je horúčka, slabosť, nechutenstvo, celkovo zhoršený zdravotný stav a objavuje sa i výtok z nozdier a kašeľ. Vo väčšine prípadov sa ochorenie darí vyliečiť.
Torovirová infekcia
Toroviry sú podobné koronavirom, ochorenie sa vyskytuje v početných chovoch, kde má charakter šíriacej sa infekcie. Mačky sa nakazia príjmom kontaminovanej potravy a vody. Zvieratá majú chronickú hnačku ( průjem), horúčku a vyklenuté tretie viečko. V ľahších prípadoch prejavy ustúpia samé alebo sa zaháji liečba antibiotikami, pričom dôležitá je hydratácia.
BAKTERIÁLNÍ INFEKCIE
Q horúčka
Má charakter zoonózy. Vyvoláva ju Coxiella burnetti a postihuje hlavne ľudí a hospodárske zvieratá, ale výnimkou nie sú ani mačky a psy. Na prenose sa podieľajú kliešte (klíšťata). Domáce zvieratá sa infikujú vzduchom při styku s infekčným aerosólom, ktorý vzniká pri pôrode alebo potrate iných infikovaných zvierat. Ďalšia cesta nakazenia je vdýchnutie trusu kliešťat alebo při saní krvi. U mačiek sa inkubačná doba pohybuje od 4-30 dní.
Mačky sa sledujú hlavne v USA a Kanade, pretože tam sa objavilo najviac prípadov ochorenia ľudí, kedy zdrojom infekcie boli mačky. Chorým mačkám na rodili mŕtve mačiatka alebo potratili. V podmienkach strednej Európy mačkám a psom nehrozí až také riziko nakazenia. Ako prevencia sa doporučuje dezinfekcia 2% chlóramínom.
Hemobartonelóza – infekčná anémia mačiek
Celosvetovo rozšírené ochorenie, ktoré spôsobujú chlamídie tým, že parazitujú na povrchu červených krviniek a ničia ich. Klasické prejavy sú anémia s horúčkou. K prenosu dochádza infikovanou krvou. Zvýšený výskyt hemobartonelózy je u zablšených mačiek. Zdrojom sú i mačky klinicky zdravé, u ktorých prebieha infekcia skryto. Inkubačná doba je 3-7 týždňov od perorálneho prijatia infekčnej krvi. Choroba býva vážnejšia u mačiek súčasne nakazených FeLV alebo FIV. Časté príznaky sú anémia, depresia, nechtenstvo, chudnutie (hubnutí), zväčšenie sleziny a žltačka (žloutenka). Bez liečby uhynie asi jedna tretina klinicky chorých mačiek. Tie, ktoré prekonali akútne štádium majú dobrú prognózu, ale nie je zaručené, že sa ochorenie nevráti.
Chlamydióza
Pôvodcom infekcií mačiek je Chlamydophila felis, ktorá sa vyskytuje na celom svete. Chlamýdie žijú na slizniciach očí, dýchacieho, tráviaceho a močopohlavného traktu. U mačiek zodpovedajú za 5-30 % infekcií horných ciest dýchacích. Ch. felis prednostne napadá bunky spojiviek, tie sa následne odlupujú. K prenosu dochádza priamym kontaktom a sekrétmi z oka a nozdier. U mačiek spôsobujú i problémy s rozmnožovaním a existuje i hypotéza, že mačiatka môžu byť infikované od matky pri pôrode prechodom cez pohlavné cesty.
Spontánna chlamydióza postihuje hlavne sliznicu nosnej a ústnej dutiny. Ochorenie postihuje mačiatka najčastejšie vo veku 5-12 týždňov. Pozorujeme väčšie množstvo očného sekrétu, prekrvenie a opuch spojiviek. Postihuje obe oči. Po pridružení sa ďalších infekcií sa výtok stáva hnisavým a u veľmi vážnych prípadov sa môže poškodiť i rohovka. U dospelých mačiek je spúšťacím faktorom namnoženia baktérie stres. Mačky vylučujú chlamýdie i trusom a vaginálnym hlienom. Liečba môže byť lokálna alebo celková a mala by trvať minimálne 14 dní, aby sa znížila možnosť návratu ochorenia. Po liečbe antibiotikami je prognóza veľmi dobrá a je možné i úplné vyliečenie.
Najúčinnejším preventívnym opatrením je odstav mačiatok v 5-6týždni života. V tej dobe sa už znižuje ochranný účinok kolostrálnej imunity a je vyššia šanca, že sa nakazia od dospelých mačiek.
Ch. felis je potenciálnym pôvodcom zoonóz. U človeka spôsobí mierne prebiehajúci zápal (zánět) spojiviek . Preto je treba s chorou mačkou zaobchádzať podľa predpísaných pravidiel hygieny.
Mykoplazmóza
Mykoplazmy sú bežnou súčasťou mikroflóry spojiviek, horných ciest dýchacích a močopohlavného systému. U zdravých mačiek bývajú zisťované v 20 % a u zvierat postihnutých zápalom (zánětom) spojiviek v 100 %. Za potenciálneho patogéna mačiek sa považuje Mycoplasma felis, ktorá spôsobuje zápal spojiviek a v mnohých prípadoch sa podieľa na ochoreniach horných dýchacích ciest.
U mykoplazmových konjuktivitíd sa zisťuje slzenie, prekrvenie a opuch. Výtok z očí sa neskôr mení na hlienovitý a hromadí sa okolo nich. U neliečených mačiek ochorenie odznie do 2-6 týždňov, ale mačky ostanú infikované a môže dôjsť k návratu.
Liečba je celková antibiotikami a dopĺňa sa lokálnou aplikáciou mastí. Neodporúča sa používanie kortikoidov. Vakcinácia sa nerobí, nakazených jedincov treba izolovať od ostatných zvierat. Toto ochorenie nepredstavuje pre človeka zdravotné riziko.
Leptospiróza
Väčšinou prebieha subklinicky a je nebezpečná pre človeka. Môžu byť zistené zmeny v obličkách (ledvinách) a pečeni (játrech) a leptospiry sú vylučované močou. Choroba v niektorých prípadoch vedie k úmrtiu. Ale vzhľadom k častému styku s rezervoármi – drobné cicavce ( drobní savci ) sa mačky javia jako málo vnímavé.
Tetanus
Tetanus je choroba vyvolaná toxínmi, ktoré produkuje Clostridium tetani. Táto baktéria má veľmi odolné spóry vyskytujúce sa nielen v pôde, ale i truse mačiek. Akonáhle sa dostanú do rany produkujú tetanolyzin a tetanospazmin. Relatívne nízka incidencia je u mäsožravcov daná ich prirodzenou rezistenciou. U mačiek je potrebná plošná rana a masívna kontaminácia, aby infekcia prepukla. Postihuje všetky vekové kategórie a nebola pozorovaná plemenná predispozícia a ani sezónny výskyt.
Po 5-10 dňoch od preniknutia baktérie do organizmu sú pozorované klinické príznaky. Čím je poranenie bližšie k hlave, tým rýchlejšie nastupujú. Rozlišuje sa lokálna a celková forma. Lokálny tetanus je charakterizovaný stuhnutím svalov okolo miesta poranenia. Celková forma začína tuhnutím končatín, topornou chôdzou a problémami so vstávaním a uľahnutím. Chvost (ocas) je odtiahnutý od tela. Na hlave pozorujeme neprirodzené postavenie uší, zvrásnenú kožu na temeni, vychlípenie (vyhřeznutí ) tretieho viečka, slintanie. Zvieratá bývajú plaché, majú zápchu (zácpu) a zadržiavajú moč. Stuhnutím medzirebrových mezižeberních) svalov a hrtanu dochádza k zlyhaniu (selhání) dýchania a k úhynu.
Mačky prekonávajú ochorenie úspešnejšie než psy. Uvoľnenie kŕčov by sa malo pri liečbe dostaviť do jedného týždňa a úplné uzdravenie do 3-4 týždňov.
Salmonelóza
U mačiek prebieha infakcia bez typických príznakov – subklinicky. U mäsožravcov ich nachádzame u jedincov oslabených iným ochorením. Z trusu klinicky zdravých zvierat chovaných individuálne v domácnostiach salmonely zisťujeme len zriedka. Mačky sú voči ním odolnejšie. Pre mačky sú zdrojom infekcie voľne žijúci hlodavci, vtáci a tiež povrchové vody s vyšším obsahom organických látok alebo znečistené splaškami. Salmonelóza je rozšírená aj v hromadných chovoch so zlými zoohygienickými podmienkami, kde sa salmonely šíria krmivom a vodou. Mimo hostiteľa prežívajú dosť dlhú dobu. Bacilonosiči vylučujú baktériu nepravidelne v malom množstve 3-6 týždňov. Vylučovanie môže byť spustené stresom.
Po príjme infikovanej potravy a vody sa salmonely usadia na povrchu črevnej (střevní) sliznice. Najčastejšie postihujú tenké i hrubé ( tlusté) črevo. Jedinci majú vodnatú až hlenovitú zapáchajúcu hnačku (průjem), u ťažších prípadov sa objavuje i krv, ďalej zvracanie, bolesť brucha, horúčka, nechutenstvo, dehydratácia. U niektorých mačiek sa môžeme stretnúť s chronickou horúčkovou formou bez typických príznakov alebo so striedavými hnačkami (průjmami).
Prevencia zahŕňa hygienické opatrenia, zníženie stresových faktorov a podávanie tepelne opracovaných krmív. Prognóza je dobrá, obvykle dochádza k uzdraveniu počas 4-10 dní. Ale pozor ide o ochorenie prenosné na človeka. Mačky vylučujú salmonely sekrétom z očí a slinami. Pri olizovaní srsti si kontaminujú povrch tela. Tiež majú sklon k zahrabávaniu trusu, čím si znečistia tlapky a roznesú salmonely po byte, čo zvyšuje nakazenie človeka.
Kampylobakterové infekcie
Ide o mierne akútne hnačkové (průjmové) ochorenie mladých zvierat, ktoré majú celkovo zníženú odolnosť organizmu. Pôvodcom je Campylobacter jejuni, C.upsaliensis a C.coli. Mačky sú voči tejto chorobe odolnejšie než psy. Zdrojom infekcie je kontaminované krmivo a voda a tiež drobné domáce zvieratá, hospodárske zvieratá, tepelne neopracované mäso a mlieko. Inkubačná doba trvá 3-7 dní. Baktérie sa usadia v čreve (střevě) a poškodzujú epitel. Vylučovanie trusom môže prebiehať 1 až 4 mesiace. Klinické príznaky sa dajú pozorovať u mláďat vo veku do 6 mesiacov. Mačiatka majú chronickú hnačku (průjem). V ťažších prípadoch sa objavuje zvracanie, anorexia, apatia, prímes krvi a hlienu v truse.
Aby sa infekcii predišlo, treba dodržiavať hygienické opatrenia, hlavne v hromadných chovoch. Ďalej podávať kvalitné krmivo, eliminovať stres a izolovať choré zvieratá. Campylobacter je citlivý voči bežným dezinfekčným prostriedkom.
Vo väčšine prípadov je prognóza priaznivá. Pozor, ide o ochorenie prenosné na človeka, ktorý je voči agens vnímavejší než mäsožravci a ochorenie má ťažší priebeh.
Koliinfekcia
Je bakteriálne ochorenie tráviaceho traktu spôsobené E.coli, ktorá kolonizuje sliznicu čreva (střeva). Zdrojom baktérií sú tepelne neopracované mäso a kuchynské odpadky. Veľmi infekčné kmene napadajú mláďatá v prvom týždni života. Prienikom do krvného obehu dochádza k rozvoju ťažkej infekcie, šoku a úhynu. Až po 2. týždni je ich črevo pre E.coli nepriepustné.
Príznaky u mláďat v 1. týždni života zahŕňajú slabosť, anorexiu, apatiu, hnačku (průjem), horúčku a nervové príznaky a prognóza nie je priaznivá. U starších zvierat pozorujeme vodnatú hnačku (průjem) alebo zvracanie.
Yersinióza
V truse zdravých mačiek sa vyskytuje Yersinia pseudotuberculosis , ale môže u nich vyvolať pseudotuberkulózu. Jedinci sa nakazia zožraním infikovaného hlodavca alebo vtáka. Ochorenie môže mať akútny alebo chronický priebeh a prejavuje sa horúčkou, apatiou, zvracaním, hnačkou (průjmem), chudnutím (hubnutím) a žltačkou (žloutenkou). Väčšina prípadov končí letálne. K liečbe sa používajú antibiotiká a terapia musí byť dostatočne dlhá. Pozor, ide o ochorenie prenosné na človeka, u ktorého spôsobuje zápal (zánět) mezenteriálnych lymfatických uzlín a ťažkú infekciu.
Tuberkulóza
Tuberkulóza je nákazlivé ochorenie vyvolané mikroorganizmom rodu Mycobacterium. Za veľmi nebezpečných pôvodcov pre mačky sa považuje:
- Mycobacterium tuberculosis- postihuje i človeka a iné zvieratá, ktoré sú s ním v kontakte
- M. bovis- pôvodca tuberkulózy hovädzieho dobytka (skotu), prasiat, dravcov.
Mačky sú odolnejšie voči M.tuberculosis, preto sa ochorenie zisťuje zriedka.
Zdrojom infekcie je choré zviera alebo človek. V priamom styku sa jedinec nakazí kvapôčkovou (kapénkovou) infekciou – baktérie sú vykašľané a vdýchnuté zdravým zvieraťom. Ďalší prenos je možný infikovanou potravou, čo je u mačiek najčastejšia cesta infekcie. V mieste, kde mykobyktéria preniká do organizmu vzniká primárny afekt. Charakteristické pre tuberkulózu je postihnutie lymfatických uzlín. Voľné mykobaktérie zaplavia organizmus a zachytia sa v orgánoch a tkáňach.
Tuberkulóza u mačiek a psov prebieha chronicky. Objavuje sa zlá pohyblivosť, zviera nechce príjmať potravu, je malátne, kašle.Dýchacie problémy sa v pokročilom štádiu zhoršujú, častá je teplota a bolestivosť hrudníku pri poklepe. Ak je mykobaktériami zasiahnutý aj tráviaci trakt, dostavujú sa hnačky ( průjmy ), občas aj zvracanie.
Mačky, u ktorých sa ochorenie zistí sa nelieči. Vzhľadom k možnému prenosu infekcie na človeka a tiež prihliadnutím k nákazovej situácii sa majiteľovi odporúča eutanázia zvieraťa. Vakcinácia sa nerobí a pri minimálnom podozrení na tuberkulózu sa zviera okamžite vyšetrí.